Hrdinstvo I : Povolaný k činom

Hrdinstvo I : Povolaný k činom

Chcel by som otvoriť tému hrdinstva, aj keď je to pre mňa neľahká úloha, pretože táto téma je podľa mňa veľmi dôležitá a vážna. Snáď to čo napíšem bude prospešné a nie scestné. Každý však dostal vlastní rozum, tak dúfam, že sa nad tým zamyslí a zoberie túto tému ako výzvu hľadať a nie ako hotový fakt, lebo môžem sa mýliť. Chcel by som však podať môj osobný názor na túto veľmi dôležitú tému. Môj názor vychádzajúci zo skúseností, z môjho ponímania Písma a uvažovania. Snáď budem osožný.

Hrdina

Toto slovo vždy v mojom srdci vyvolá silnú odozvu. Slovo ktoré mi je tak blízke v tom, že hrdinom túžim byť. Chcem byť a snívam o tom, že budem mužom ktorý je mužom pravým, mužom hrdinom. Pre mňa byť takýmto mužom znamená, byť tým, ktorý koná nie podľa vlastnej vôle, ale podľa vôle Boha, podľa toho čo je správne a spravodlivé. Byť takýmto mužom, pre mňa znamená nevzdať sa, ale byť bojovníkom, ktorý bojuje za to v čo verí. Byť mocným a silným, no zároveň milosrdným, galantným a milým. Obetovať sa, no nie pre rozmary iných. Ísť až po kraj, ísť až na vrchol svojich možností a síl. Milovať. Hrdina je pre mňa ideálom človeka, hlavne muža ( keďže som muž) ale aj ženy. No všetci vieme že nie sme ideálny, no máme sa snažiť byť. „Buďte svätý ako ja som svätý!“

Najväčším hrdinom je Ježiš.“ On, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom. Ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom a javil sa ako človek. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, a to na smrť na kríži.“ (Filipanom 2:6-8, Bt. preklad.) A my všetci sme povolaní stať sa hrdinami takými ako bol On.

Staré spoločnosti vždy mali svojich hrdinov, ktorí stelesňovali ideálne vlastnosti človeka, zobrazovali akými by sme mali byť a o čo sa je treba snažiť. Taktiež títo hrdinovia hovorili o našom srdci o tom akými chceme byť. No dnes je to ináč. Dnes sa to zmenilo. Ako som už vravel. Našími hrdinami dnes sú tí ktorí majú peniaze, tí ktorí vedia prekabátiť druhých alebo so systém, tí ktorí vedia nájsť najľahšiu cestu, a tí ktorí dosiahnu najväčšie úspechy a najviac nasýtia svoje egá a svoju nenažranosť.

Ten kto koná obetavo a nezištne je považovaní za hlupáka ktorí ešte nedospel a nevie že svet je krutý a treba sa mu prispôsobiť v zmysle: „Všetci sú svine musíš byť aj ty, aby si v spoločnosti prežil.“ Otvorme si oči bratia a sestry, ľudia čo to vravia majú pravdu, svet je zlý a nikde v Písme sa netvrdí že je to ružová záhrada, práve naopak, tvrdí sa že to bude ťažké, že to bude boj, ba že nás budú i pre prenasledovať. Kresťan by nemal byť slaboch! Veľakrát pred svetom pôsobíme ako naivky a ako tí čo majú ružové okuliare a uzavreli sa do svojho utopistického sveta. Môj učiteľ náboženstva vravel: “ Kresťan nie je optimista, kresťan je realista s nádejou.“ Veľakrát sám na sebe vnímam, že sa niekedy uzatvorím do ideálneho sveta „kresťanstva“. Raz som to nazval vitalistickým kresťanstvom a potom som zistil, že nie ja jediný to tak vnímam, keď som pozeral kázeň jedného pastora, a neraz som si uvedomil, že mi v teplúčku chválime Boha a milujeme sa navzájom pričom vonku niekto mrzne v hlade a nejaké dievča práve súloží s idiotom ktorému uverila jeho krásnym rečiam a potom ju odkopne. Ako hovoril jeden muž: Ježiš je tam vonku, pri tých ľuďoch, vo svete. A my sa modlíme že daj nám viac cítiť Ťa, daj nám toto, hento, aleluja výborné chvály.

 

Áno, je to všetko veľmi dobré keď sme v cirkvi šťastní a chválime Boha, no netreba zabúdať na tých vonku. Ježiš sa nestránil mýtnikov a neviestok, Ježiš sa nestránil bezdomovcov a chudákov, chorých, slabých…

Ježiš žil v realite!!! Ale v realite do ktorej prinášal nádej a Božiu moc! Jakub vo svojom liste píše: “ Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta. „(Jk 1:27) Chrániť sa pred poškvrnou sveta, ale ako sa Ježiš modlil: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta.“ (Ján 17:15-18) Teda sme poslaní do sveta. A ba: “ Vy ste svetlo sveta. Mesto ktoré leží na vrchu sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Mat 5:14-16) Ako jeden kňaz kázal sme vyslancami Božími, alebo moderne povedané MY SME REKLAMA NA BOHA. Nazývať sa menom kresťan je výsada, ale i veľká zodpovednosť. Kresťan znamená Kristovec, niekto kto je Kristov, alebo niekto kto mu je podobný, kto žije podľa jeho učenia. Treba si dávať veľký pozor, aby sa neveriaci nerúhali Bohu práve kvôli nám. Veľa neveriacich sa rúha Bohu preto, lebo spoznali „kresťanov“ ktorí sa správali farizejsky. Samozrejme nikto nie je dokonalí a viem, že i mnohokrát ja sám som spôsobil pohoršenie pre neveriacich a bol som „kresťan“ nie kresťan. Treba konať pokánie, obrátiť sa a snažiť sa žiť správne v milosti a prekonávaní zla. Na našich činoch veľmi záleží. Samozrejme nech nie sme škrupulanti že si budeme všetko teraz vyčítať a na všetko dávať pozor, ak milujeme správne konáme. Ježišove prikázania všetky sú zhrnuté v milovaní Boha nadovšetko a milovaní blížneho. Vtedy milujeme Ježiša ak zachovávame tieto Jeho prikázania. Nepodceňujme lásku k blížnym. „Ak niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. “ ( 1 Jánov list 4:20)

Ja tu nevravím o spáse so skutkov! Ja tu vravím o tom, že zadarmo ste dostali zadarmo dávajte. Spasení sme milosťou, ale túto milosť si nenechávajme len pre seba. Podeľme sa aby sme mohli vravieť: „Lebo nás ženie Kristova láska.“

A ešte niečo silné na záver:

Veď posolstvo, ktoré ste od začiatku počuli, je, že sa máme navzájom milovať. Nie ako Kain. Bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé, no bratove spravodlivé. Nečudujte sa, bratia, že vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah; a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás; aj my máme klásť život za bratov. Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom, opravdivo.  ( 1 Jánov list 3:11-18)

Viete čo moji drahí, prečítajte si radšej Bibliu ako moje blogy. Fakt stačí prečítať niektoré listy alebo evanjeliá a rozjímať nad nimi a cvakne vám to =) . To je prvoradé.

Ale samozrejme ešte mám aj ja nejaké veci o ktoré by som sa rád podelil, takže:

… pokračovanie nabudúce…

PS: Prejavom lásky je čin, nie len samotný cit. Cit bez skutku je mŕtvy!

prvý citát je z Botekovho prekladu, ostatné z ekumenického prekladu

2018-02-01T10:12:32+00:00 By |Boh, skutočný muž|0 Comments

O autorovi:

Napíšte komentár

Overovací kód *