Dala som niekomu moju nevinnosť

Dala som niekomu moju nevinnosť

Začnem asi tým, že mám za sebou prvý vzťah. Dlho som bola v presvedčení že môj prvý vzťah chcem mať až v dvadsiatke a že môj prvý bozk darujem môjmu manželovi tak isto aj svoje panenstvo. Viem, že to čo chcem raz dať môjmu manželovi bude pre neho darom a ja si ho chránim aby to tak bolo.

Cez letné prázdniny som sa prihlásila na jednu nemenovanú zoznamku a vtedy to začalo. Začali mi písať rôzny muži, začali prejavovať záujem, písali mi…

Mala som 17. Myslím že mojim dôvodom prečo som sa prihlásila na tu zoznamku bolo, že aj ja som tužila po vzťahu. Možno kvôli tomu že v mojom spoločenstve sa začali ľudia „párikovať“ a o mňa nikto žiaden záujem neprejavil.

Neskôr som si zoznamku zrušila a písala som si iba s jedným mužom na FB. Namotala som sa a on mal záujem o iné dievča, tak začal cúvať z toho celého. Raz prišiel za mnou aby som dala pusu (povedala som, že ja som nikomu ešte pusu nedala), chcel aby som sa šla s ním previesť ale môj malý brat spal doma sam. Celá som sa klepala pred stretnutím a po stretnutí som dlho nemohla zaspať.

Musela som na neho zabudnúť lebo to bolo komplikovanejšie ako si viete predstaviť.
Druhý krát som sa prihlásila na zoznamku po mesiaci. Znova to isté.. záujem neznámych mužov a prvé rande, druhé rande a pri tom druhom rande to skončilo a začala som sa s ním prechádzať. On mal 25 ja 17. Ateista. A ja dievča túžiace po mužovi, ktorý bude veriť v Boha a bude naozajstným mužom som sa uspokojila s týmto. Dlho som analyzovala, premýšľala a ďalej sa s ním stretávala. Chodili sme na prechádzky a on chcel aby som si šla k nemu pozrieť film ale povedala som nie, lebo som vedela že to nemusí dopadnúť zle. V tom čase som sa nestretávala s ľudmi už s môjho spoločenstva a ja som bola veľmi ďaleko od Boha, aj keď som vedela že On je pri mne stále. Modlievala som sa pred každým stretnutím s tým chalanom aby bol Boh so mnou. Bola som si plne vedoma že vzťah s ateistom môže byť zlou cestou alebo výzvou ukázať mu Božiu lásku. Potom prišiel deň, keď som s ním zostávala dlho v objatí, lebo mi bolo takto fajn. Pocit že vás niekto ochraňuje. Prišiel ale deň keď bolo ticho a ja som si užívala prítomnosť okamihu. Zrazu padla veta aby som mu dala pusu. Dlho som sa vyhýbala, no povolila som a začali sme sa bozkávať. On si to užíval a ja som necítila nič, no zároveň som zažívala novú skúsenosť. Naučila som sa bozkávať. No cítila som sa po tom všetkom mizerne a ani neviem prečo. Dala som niekomu moju nevinnosť, môj prvý bozk človeku ktorý si to nezaslúžil. No napriek tomu som mu povedala že do vzťahu idem. Prišli rôzne myšlienky a ja som sa chcela rozísť lebo nie som ešte pripravená. Rozprávala som sa o tom s kamoškou a aj ostatné kamošky vraveli že mam ostať s ním. No ja som sa rozhodla a potom som to znova zmenila. Ostala som že to predsa skúsim. Netrvalo to dlho. On vedel čo je pre mňa dôležité a snažila som sa mu vysvetliť že nech odo mňa neočakáva že sa s ním vyspím a že budem s ním sexuálne žiť.

No on to nechápal, cítila som to. Všetko to jeho správanie a reč tela nasvedčovala že čaká kým si to rozmyslím a prišiel deň keď sme to znova riešili a ja som mu povedala prečo nechcem mať sex pred svadbou a on len na to: to ti tie sekty nahučali do hlavy. A to ma urazilo a zosmutnela som ešte viac. To čo mi hovoril ďalej ma len utvrdzovalo v tom, aby som rýchlo odišla a bez slova.

Na začiatku predsa vravel že je to o komunikácii a rešpektovaní sa. No on ma nerešpektoval. Chýbal vo vzťahu Boh. Teda povedala som tomu už navždy koniec. Ten vzťah nemal budúcnosť a nebola som v ňom šťastná.

No naučilo ma to a utvrdilo v tom, aby som dôverovala Bohu že ma pripraveného pre mňa muža ktorý je naozaj Božím mužom.

Som vďačná že sa nestalo niečo horšie, pretože by som si to vyčítala asi celý život.
Nie som dokonalá ale chcem byť dobrou manželkou a túžim spoznať muža ktorý bude milovať Boha tak aby mohol milovať mňa. Túžim po mužovi ktorý si ma bude vážiť a ceniť takú aká som, a budem pre neho tou najkrajšou. Túžim a verím že raz naše deti budeme spolu viesť k Bohu.

Áno, učím sa byť trpezlivá a čakať aj keď je to chvíľami ťažké.

Veľmi rada by som odkázala všetkým chalanom a mužom aby dobíjali srdce ženy a dievčaťa a boli tými správnymi mužmi, ktorý majú srdce na správnom mieste. A aby sa nikdy nevzdávali!!!!!!!!!!!!

Ja si chvíľu počkám na muža ktorý je zodpovedný, vie čo chce, má v úcte svojich rodičov…. ale hlavne na muža ktorý je Božím mužom. Neviem kde ho presne stretnem a či bude vyzerať tak alebo onak, len viem že Boh ma utvrdí v tom, že je to ten na ktorého som čakala.

O autorovi:

Napíšte komentár

Overovací kód *